Guláš s príchuťou Guinessu
Kto? Nový šéf slovenského Dellu Michael Smyth. Okrem neho sme si na otestovanie novej bratislavskej reštaurácie Chagall prizvali profesionálneho someliera Branislava Pospiša.

RYBY VS "DRŽKOVÁ“
V reštaurácii sme sa popoludní zišli na veľmi neskorý obed. Zhodou okolností sme tu všetci po prvýkrát. Rozhodli sme sa, že menu ponecháme v réžii šéfkuchára Martina Petríka. Michael sa hneď na začiatku priznáva, že po slovensky sa ešte naučiť nestihol. "Nie som veľmi nadaný na jazyky. Ale pivo si po slovensky vypýtať viem,“ smeje sa.
Pivo sa však dnes podávať nebude. Začíname s jemným paté z tuniaka s píniovými orieškami a šumivým Pinot Noir. Keďže reštaurácia sa nachádza na Zámockej, menu je ovplyvnené aj židovskou kuchyňou. Kóšer víno je z produkcie známej rodiny Hafnerovcov.
Nášmu hosťovi entré chutí. "Ryby mám veľmi rád. Predtým, ako som prišiel na Slovensko, sme s rodinou dva roky žili v Johannesburgu. To bol pre mňa, čo sa jedla týka, raj.“ Nám sa automaticky núka otázka, ako mu chutí slovenská strava. "Musím sa priznať, že typickú slovenskú kuchyňu až tak často nekonzumujem. Pripadá mi trošku ťažká. Čo mám však veľmi rád je husacina, najmä husacia pečeň. A najlepšiu vec, čo som na Slovensku zatiaľ jedol, bola držková polievka.“
NAJVÄČŠÍ ZÁŽITOK? VIKTÓRIINE VODOPÁDY A SLOVENSKÝ RAJ
Akoby na želanie nášho hosťa bolo o chvíľu na stole studené predjedlo - foie gras so želé z tokajského vína a lesnými plodmi. Michael Smyth je úrovňou bratislavských reštaurácií príjemne prekvapený. "S manželkou radi skúšame nové reštaurácie. Takmer každý víkend sa snažíme otestovať nejakú inú. Myslím si však, že v niektorých reštauráciách v centre to s cenami trošku preháňajú,“ zveruje sa.
Nepatrí však k "expatom“, ktorí sa zdržujú výlučne len v mieste svojho pôsobenia a snaží sa spoznávať aj okolie. "Najkrajším miestom na Slovensku je podľa mňa Slovenský raj. Chodievame tam každý rok na víkend na túru s mojím synom a deťmi zo sirotinca. Tento rok tam plánujem zobrať aj známych zo Španielska. Uchvátil ma tiež Spišský hrad, ktorý som navštívil už dvakrát.“
Letnú dovolenku trávi prevažne v španielskej Seville, kde majú dom. Za najintenzívnejší cestovateľský zážitok považuje návštevu Viktóriiných vodopádov v Zambii. "To bol neuveriteľný zážitok. Bývali sme v krásnom koloniálnom hoteli. Ráno vyjdete na terasu, a pred vami sa preháňajú zebry alebo žirafy.“
A kedy mu ostáva čas na návštevu rodného Írska? "Domov chodievam len v nutných prípadoch - na svadby a na pohreby. Pochádzam totiž z mesta Limerick, ktoré toto leto malo tú česť vytvoriť rekord za najhoršie počasie od roku 1822. Dva mesiace bez prestávky každý deň pršalo. Kto by tam chodil?,“ pýta sa.
KROKODÍL NA TANIERI
Medzitým nám čašníčky v bielych rukavičkách servírujú ďalší chod - lososový steak plnený listovým špenátom z glaceé z hroznovej šťavy. A my sa opäť dostávame k téme ryby. "Ak by som si mal vybrať ideálny obed, bolo by to v nejakom plážovom bare s priateľmi a podávala by sa čerstvá morská ryba. Nič komplikované. Veľmi rád si tiež pochutnám na plodoch mora - krevetách alebo homároch.“
A akou najväčšou exotikou na svojom tanieri sa môže pochváliť? "Priznám sa, že v jedle nerád experimentujem. Aj na cestách jem len v hoteloch a overených reštauráciách. Najzaujímavejším jedlom bolo možno carpaccio z krokodíla - chutilo ako údený losos. No a, samozrejme, klokanie mäso. Ale to je na jedálnych lístkoch v Juhoafrickej republike úplne bežné.“
Snažíme sa spomenúť si na typické írske jedlo, ale nič nám nenapadá... "No, my Íri nie sme práve majstri v kulinárskej oblasti. Dalo by sa povedať, že kuchyňa je dosť podobná ako tu na Slovensku - veľa mäsa, zemiakov a kapusty. Najtypickejším írskym jedlom je niečo ako guláš na Guinesse,“ vysvetľuje.
DŽOGING PRI DUNAJI
Mäsový je aj náš ďalší chod - medailóniky z jelenieho chrbta s kávovou omáčkou demi-glas a brusnicovým chutney. Dostávame sa k zákernej téme - ako je na tom Michael Smyth s varením? "Neviem variť absolútne nič. Ale ako každý muž rád grilujem. Keby bolo najhoršie, uvarím nejaké cestoviny,“ dostávame očakávanú odpoveď.
Pri dezerte sa nám priznal, že kedysi bol o celých 25 kíl ťažší. "Mal som veľmi rád vyprážané jedlo a nikdy som nešportoval. Lekár v Johannesburgu mi však naordinoval striktnú diétu a začal som behať. Odvtedy behávam takmer každé ráno a cítim sa výborne. Bratislavské nábrežie Dunaja už poznám úplne dokonale,“ uzatvára pri ochutnávaní domácej makovo-višňovej štrúdle.
Text: Elena STRÁPKOVÁ – Foto: Peter MAYER
Viac informácií tu.
V prípade záujmu sa obráťte na oddelenie predplatného:
telefonicky: +421 (2) 48 238 238
elektronicky cez web na predplatne.hnonline.sk alebo e-mailom na predplatne@ecopress.sk
poštou: ECOPRESS, a. s.,
Seberíniho 1
P.O. Box 35
820 07 Bratislava
Viac informácií tu.
Ľudovít Baranovič, tel.: +421 (908) 791 636, Ludovit.Baranovic@ecopress.sk
Auto-moto, IT:
Pavel Gašparovič, tel.: +421 (907) 717 044, Pavel.Gasparovic@ecopress.sk
Viac informácií tu.
Branislav Pospiš,
Michael Smyth,
